Nový čas pre ženy. Žena a život. Eva, Emma, Rebeka, Marianna a ešte neviem aká heuréka. Čítanie, prosím pekne, pre ženy.
Ak sa náhodou stane, že sa v mojej prítomnosti vyskytne tento pažurnalistický kúsok, prelistujem si ho. Nie pre to, že by som po čítaní tohto typu dychtila a súhlasila s týmito médiami, ale pre to, aby som zistila, za koho nás majú, keď nám adresujú také obsahy, aké adresujú.
Ak niekto zakladá médium, ktoré chce adresovať určitej skupine spoločnosti, mal by mať zámer. Samozrejme, zámer zanietený pre dobrý cieľ - prečo to robiť? Prečo práve tej-ktorej skupine obyvateľstva/spoločnosti chcem niečo adresovať? Povzniesť ju? Povzbudiť? Rozšíriť hodnoty? A vlastne, aj to „niečo“, čo chcem vniesť medzi ľudí, by malo mať určitú hodnotu. Osobne by som sa hanbila ako pes uverejniť ako seriózne médium niečo, ktoré obsahovo ponúka nižšie hodnoty ako použitý toaletný papier. Istí jedninci sa však nehanbia a robia to. Veď prečo nie, slušne na tom zarobia...Všetci vieme, ako to je a ticho s tým súhlasíme. Ja však ticho súhlasiť odmietam.
Osobne si myslím, že je veľmi bezcharakterné zarábať na zraniteľnosti ľudí. V tomto prípade sa jedná o ženy (mužské časopisy momentálne nekomentujem) a o to horšie - sme slabšie, zraniteľnejšie pohlavie. Ženy treba chrániť v ich jemnosti. Ženskosť je hodná obdivu a jemného zaobchádzania plného úcty. Očividne kreátori spomínaných časopisov poznajú slabosti žien a práve na ne útočia. Vedia, čo žený láka, aké kuriozitky napísať, emotívnosť a sexualitu rozjatriť, rozdúchať hnevu, udať trend, že napr. pomsta je správna a dobrá a preto ju treba páchať(júnová alebo júlová EVA), s kolegyňami v práci súperiť a závidieť si...že znova treba chudnúť, lebo som stále príliš tlstá aj v konfekčnej veľkosti 32, stále príliš nedokonalá, stále príliš žena. Paradoxne, časopisy pre ženy sú vlastne proti ženskej prirodzenosti. Povzbudzujú ich napríklad k tomu, aby sa so ženy stal stroj na „non stop sex“ (hormonálne antikoncepcia). Neučia nás prijímať nás také, aké sme v prirodzenosti, ale vedú nás k zapieraniu vlastnej identity. Stále sa čudujem, ako žena siahne po niečom, čo jej diktuje, že je jej plodné dni sú celé zle a najlepšie je byť vlastne stále neplodná. Je to choré. Reči typu „treba si predsa užívať bez strachu“... Priateľky a priatelia, aspoň sa neponižujte.
Apropo, vplýva to aj na mužov. Je tu len málo žien, ktoré mužom ukážu, aké sú v prirodzenosti správne a že tak to má byť. Len na okraj dodám, že ak sa sami ženy nebudú akceptovať také aké sú od prírody, ako ich potom môžu akceptovať napr. muži vo vzťahu? Ak ja sama seba neprijímam, potom ma ťažko prijíma niekto iný. Je to jednoduché, ale aj tak s tým má drvivá väčšina problémy. Také triviálne..
Netreba sa bezhlavo meniť na pseudoikonu, byť cool, mať tie najsexi šaty, hoci zadúšajú, tip top topánky, hoci deformujú, netreba slepo nasledovať diktáty módy, životného štýlu, sexuálneho žitia. Prosím vás, ale aby mne niekto, resp. nejaký časopis diktoval môj intímny život – to už je priveľa.
Ako žena sa cítim veľmi ponížená, za koho ma majú. To už vážne sme na tom tak zle, že si môžu nami manipulovať ako chcú? Majú ma za totálnu hlupaňu, keď uverejňujú totálne bullshity predkladajúc, že to je niečo vhodné a správne pre mňa? Ale prosím vás, stačilo.
Bavia sa s našimi najintímnejšími prvkami, ktoré sú extrémne citlivé na to, ako sa s nimi bude zaobchádzať. Ja si to nenechám.
Komentáre
Superčlánok... :-)
:)
Mám ťa,
Benedictine,